NOSFERATU (2024)
Už dlho ma nič takto nerozbilo. Podľa mňa najlepšia draculovina vôbec.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Tradičný Košický Without Shame festival sa v tomto období, podobne ako iné podobné sériové akcie, predstavil vo svojej "christmas" konfigurácii. A ako inak si lepšie pripomenúť sviatosť vianočnú než pozvaním blackmetalových kapiel? Musím povedať, že sa nejednalo zďaleka len o blackovú zostavu, ale bolo to 50:50 s deathovejšie orientovanovými spolkami, menovite PERVERSITY a FONOPS, obomi z Prešova.
Otvorenie koncertu zabezpečili FONOPS. Časť osadenstva tejto kapely figuruje aj v deathových PERVERSITY, tak aj hudba sa troška uberala týmto smerom. Podľa definície štýlu na plagáte sa jednalo o death/thrash, s čím sa dá do istej miery súhlasiť. Nejednalo sa o nejako prevratnú produkciu, riffy boli skôr jednoduchšie kilá s občasnými sólami a prelínajúcim sa melodickým i brutálnym spevom, prípadne hovoreným slovom. Skladba, ktorá ma snáď najviac zaujala bola tá, ktorú frontman označil za netradičnú, a to je myslím cesta, ktorou by sa kapela mala uberať. Bolo to isté spestrenie oproti inak ľahko nadpriemernému výkonu. Záver patril coveru od SLAYER, ktorý najviac potešil publikum.
Dnešnou dvojkou boli PERVERSITY. Brutálny death v ich podaní ma nikdy nijako obzvlášť nenadchol, no ani neurazil. Časom sa chlapci snažia stále hrať technickejšie a komplikovanejšie, čo je len dobre. Zo štúdiovky skladby nepoznám, ale to, čo predvádzali, bolo klasickou zmesou toho, čo by ste od takej hudby očakávali. Agresia, extrém a ešte raz extrém zaobalený občas do zaujímavých technických prvkov. Inak sa nekonalo žiadne bleskové prekvapenie, ich set odsypal a mala nasledovať môjmu srdcu bližšia hudba.
INFER už do povedomia košického UG vstúpili svojími úspešnými live vystúpeniami a takisto zatiaľ nevydanou debutovou nahrávkou. Už samotný názov kapely napovie, že sa tu bude kuť čierne železo. Chlapci nevsádzajú na nejaký hrôzostrašný image, ale skôr na hudbu, a to je len dobre. To, čo predviedli na tomto koncerte, patrilo u mňa k vrcholu večera. Poriadne našľapaný od podlahy zahratý black MARDUKovského štýlu s excelujúcim bubeníkom a zabijáckymi gitarami. Ak už spomínam Švédov, tak musím podotknúť, že INFER si s nimi v ničom nezadajú a môj názor je, že ich aj v mnohom predčia. Celkový zvuk bol výborne čitateľný, gitarové linky jasné a prierazné, už spomínané bicie jednoznačná lahôdka. Potešilo ma aj nazvučenie basgitary, ktorá tentokrát poriadne hustila zvuk a nielen mňa privádzala do vytrženia. Vokálny duet frontmana a bubeníka len podtrhol perfektný výkon kapely. Drobná výhrada by smerovala len k bicím, ktoré boli na pódiu a pôsobili dosť rozbitým dojmom, čo sa mierne odrazilo aj na výslednom zvuku, kvalitný bicmen však tento handicap zredukoval na minimum.
Poslední vystúpili THE CRYPT. Niekde tu by sa mala nachádzať recenzia ich albumu ešte pod trocha nešťastným menom CRYPTOSY. Ten som mal možnosť počuť a veľmi ma nepresvedčil, tak som čakal, čím sa kapela tentokrát vyšvihne. Konal sa aj warpaint, takže kapela vyzerala (ne)skutočne hrozivo. Image však hodnotiť nebudem, ten si zhodnotí konieckoncov každý sám. Opäť sa jednalo o pure black, oproti INFER však len s jednou gitarou a basou. V konečnom dôsledku to nevypálilo vôbec zle. Bubeník to poriadne sypal a musím uznať, že nové skladby ma presvedčili viac, ako tie z pôvodného materiálu. Kapele očividne sedia aj pomalšie party, a tu by som videl smer, kade sa uberať mimo tradičné a ošúchané blackmetalové hudobné postupy. Toto vystúpenie tiež hodnotím pozitívne a som zvedavý na ďalší album.
Rovnako ako celú akciu, ktorá prebehla úplne v pohode aj s dostatočnou návštevou. V zostave nefigurovali síce žiadne známe hudobné "hviezdy", no priaznivci extrémnej metalovej hudby si museli prísť na svoje. Pre mňa boli top INFER a ich vystúpenie sa radí jednoznačne k tomu najlepšiemu, čo som mal možnosť zhliadnúť tento rok live.
Už dlho ma nič takto nerozbilo. Podľa mňa najlepšia draculovina vôbec.
Prvotina řecké gothic metalové kapely. Moderně znějící nahrávka, která nezapře svou inspiraci v hudbě z přelomu tisíciletí. Stylově jsou blízcí o generaci starším PENUMBRA a podobně jako zmínění Francouzi se nenechávají svazovat žánrovými mantinely.
Je divné použit u tak dřevního stylu jako doom metal přídavné jméno futuristický, ale přesně tohle STRATALITH je. Originální projekt z New Yorku balancuje někde mezi progresivní náladovkou, doomem, industriálem a možná i djentem.
Mathrock z New Yorku, který nepidliká. Spíše přepíná mezi až doomovými hutnými riffy a prog metalovými kvapíky. Zajímavý stylový hybrid, s ostrým zvukem od Kurta Balloua.
Francouzi pokračují v cestě nastolené na minulém albu "Eroded" a znovu servírují svůj specifický pohled na moderní melodický progresivní rock/metal. Osobité kouzlo lehce vychladlo, ale skladby typu "Elevate" mají stále svou sílu.
Style over substance mi u Eggerse a remaku expresionistické klasiky tolik nevadí, hlavně když Jarin za kamerou opět maluje. Větší hřích je, že tahle předfreudiánská balada o překrveném klitorisu a vilném Rumunovi je dost anemická. Pár pohlednic nestačí.
V jednoduchosti je síla. Nikterak komplikovaná, leč skvěle poskládaná doom/post-metalová kolekce. PILLAR OF LIGHT doručili naléhavou, rozervanou a po emoční stránce velmi silně vybavenou desku. Láska na první poslech. Nejlepší skladba: "Infernal Gaze".